EUROZÓNA: Vzniká európsky nástroj stabilizácie investícii, materiál je v pripomienkovom konaní

Európsky nástroj stabilizácie investícií (EISF) je určený na zmiernenie dopadov asymetrických šokov. Prioritou Európskej Komisie je udržanie úrovne verejných investícií, ktoré vo všeobecnosti prispievajú k hospodárskemu rastu a z dlhodobého hľadiska zvyšujú ekonomický potenciál štátu. EISF má byť podporným nástrojom a nie je určený pre krajiny čerpajúce pomoc z Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS). EISF je prvým krokom k významnejšiemu nástroju makroekonomickej stabilizácie pre Eurozónu.

Podľa súčasného návrhu nariadenia má byť v rámci rozpočtu EÚ vyčlenených 30 mld. eur pre účely stabilizačnej funkcie. Komisia bude oprávnená poskytnúť finančnú pomoc členským štátom, ktoré čelia veľkému asymetrickému otrasu, a to uzatváraním zmlúv o pôžičkách na finančných trhoch, s cieľom následne poskytnúť zvýhodnené návratné úvery dotknutým členským štátom ako pomoc pri udržiavaní úrovne verejných investícií. EK a ČŠ uzatvoria spoločnú dohodu, kde budú dohodnuté podmienky financovania, splácania a predpokladaná alokácia zdrojov.

EISF podporuje výlučne oprávnené verejné investície. ČŠ by sa mali prednostne zamerať na udržanie oprávnených investícií z programov podporovaných zo EÚ zdrojov.

Podľa súčasného návrhu nariadenia má byť vytvorený aj Fond na podporu stabilizácie, z ktorého bude vyplácaná úroková dotácia slúžiaca na pokrytie nákladov na úrokovú sadzbu, ktoré v súvislosti s úverom vznikli prijímateľskému členského štátu. Fond na podporu stabilizácie by mal byť financovaný z príspevkov členských štátnych vypočítaných na základe podielu menového príjmu prideleného ich národným centrálnym bankám tzv. ražobné (seigniorage). Za riadenie fondu bude zodpovedná Komisia.

Rozhodnutie Komisie poskytnúť podporu v rámci nástroja je podmienené dvomi stupňami kritérií. V prvom rade musí dotknutý členský štát spĺňať kritériá oprávnenosti založené na dodržiavaní rozhodnutí a odporúčaní rámca fiškálneho a makroekonomického dohľadu. Zároveň by členské štáty by mali uskutočňovať zodpovednú fiškálnu politiku a v čase hospodárskej prosperity by si mali vytvárať fiškálne rezervy.

V druhom rade bude Komisia posudzovať či členský štát spĺňa kritériá na aktiváciu podpory z EISF. Tie sú založené na aktivačnom mechanizme, v ktorom sa zohľadňujú dvojaké údaje o nezamestnanosti (medziročný výkyv ako aj nárast oproti strednodobému priemeru). Tento mechanizmus bol vybraný, pretože výrazný nárast miery nezamestnanosti v krajine je relevantným ukazovateľom vplyvu veľkého asymetrického otrasu v konkrétnom členskom štáte.

EISF sa vzťahuje na ČŠ eurozóny a mal by byť otvorený aj pre ČŠ, ktoré vstúpili do mechanizmu výmenných kurzov ERM II.

Navrhovaný dátum implementácie:  V uvedenom návrhu sa stanovuje dátum uplatňovania od 1. januára 2021 a tento návrh sa predkladá Únii s 27 členskými štátmi v súlade s oznámením Spojeného kráľovstva o jeho úmysle vystúpiť z Európskej únie a Euratomu na základe článku 50 Zmluvy o Európskej únii, ktoré bolo doručené Európskej rade 29. marca 2017.

Metóda transpozície do práva SR a predpokladaný dátum transpozície: Nariadenie je všeobecne záväzný právny akt, ktorý je priamo uplatniteľný vo svojej celistvosti v celej EÚ a nie je potrebné ho transponovať do národnej legislatívy.

Slovenská oficiálna pozícia/vyjednávacia inštrukcia k predkladanému návrhu

„Slovenská republika vo všeobecnosti podporuje Návrh nariadenia o zriadení európskeho nástroja stabilizácie investícií. Vzhľadom na štruktúru HMÚ s jednotnou menovou politikou, no s decentralizovanou fiškálnou politikou na vnútroštátnej úrovni, členské štáty eurozóny nie sú dostatočne schopné samostatne tlmiť veľké asymetrické otrasy. Slovenská republika dlhodobo podporuje vytvorenie nástroja makroekonomickej stabilizácie pre eurozónu, ktorý považujeme za významný krok k zvýšeniu stability a odolnosti HMÚ. Zároveň súhlasíme s rozšírením využiteľnosti nástroja pre štáty, ktoré nie sú členmi eurozóny, ale pristúpili do ERM II.“, píše sa v slovenskom vládnom stanovisku.

Podľa vládnych úradníkov „z hľadiska podmienenosti využívania EISF podporujeme kritériá oprávnenosti, ktoré umožňujú čerpanie iba fiškálne zodpovedným štátom. V priebehu rokovaní preto budeme požadovať jasnú definíciu metodiky posudzovania súladu s pravidlami Paktu stability a rastu a plnenia odporúčaní v rámci Európskeho semestra.

Vo všeobecnosti vítame, že kritériá aktivácie EISF sú založené na výkyvoch miery nezamestnanosti, ktorá je citlivá na hospodársky cyklus. V rámci rokovaní budeme požadovať, aby kritériá aktivácie podpory EISF neboli nevýhodné pre štáty, ktoré zaznamenali významný pokrok v znižovaní nezamestnanosti.“, pokračuje oficiálna slovenská pozícia.

„Návrh na vytvorenie Fondu na podporu stabilizácie pri súčasnom nastavení podporujeme s podmienkou, že jeho fungovanie by malo byť z dlhodobého hľadiska fiškálne neutrálne.  Už predtým Ministerstvo financií Slovenskej republiky dňa 4. júla 2018 predložilo Stálej pracovnej komisii na posudzovanie vybraných vplyvov (ďalej len „Komisia“) na predbežné pripomienkové konanie materiál Riadne predbežné stanovisko k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskeho nástroja stabilizácie investícií“ spolu so žiadosťou o skrátenie PPK. Komisia tejto žiadosti vyhovela. Materiál predpokladá negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, ktoré nie sú rozpočtovo zabezpečené, a pozitívne vplyvy na podnikateľské prostredie, vrátane pozitívnych vplyvov na malé a stredné podniky.“, uzatvára vládny materiál reprezentujúci názor Slovenska pri vyjednávaní.

Materiál možno pripomienkovať do 23.8. 2018.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Počkajte prosím...

Odoberať IREP

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch Inštitútu pre regionálnu politiku?