Kľúčové výzvy BBSK a ich riešenia

Banskobystrický kraj je najvidieckejším a pritom vnútorne najdiverzifikovanejším krajom SR s rozmanitým a bohatým prírodným prostredím i kultúrnym dedičstvom. Kraj patrí medzi zaostávajúce regióny v dôsledku hlavne úpadku poľnohospodárstva a recesie strojárstva a baníctva. Má zaostalú dopravnú infraštruktúru – predovšetkým železničnej dopravy a má zo všetkých krajov najmenšiu hustotu rýchlostných ciest, žiadne diaľnice, ale pritom bohatú sieť ciest II. a III. triedy vo veľmi zlom stave. I to sa pričinilo o vysoký odliv mladých a vzdelaných ľudí, čo ešte viac prispelo k zaostávaniu kraja. Ukazuje sa, že jednak štát veľmi málo investoval do rozvoja kraja, a jednak plošné nástroje regionálnej politiky a dopytovo orientovanej a plošnej podpore z eurofondov sú veľmi málo účinné a neprinášajú  želateľné výsledky.

Hlavný rozvojový potenciál kraja predstavuje cestovný ruch, ale ani ten sa bez dobrej infraštruktúry a kvalitného ľudského potenciálu nemôže efektívne rozvíjať. Druhý najvýznamnejší potenciál predstavuje sídelné zoskupenie Banská Bystrica – Zvolen. Zatiaľ, čo nové vedenie samosprávneho kraja sa pustilo do intenzívnej podpory cestovného ruchu prostredníctvom OOCR, tak potenciál mestského rozvojového zoskupenia sa absolútne nevyužíva. Je otázka ako obe mestá nájdu k sebe cestu, aby dokázali zhodnotiť a využiť tento rozvojový potenciál v spolupráci s partnermi.

Medzi hlavné výzvy kraja, okrem uvedených, patria najmä:

  1. veľmi nepriaznivý – najhorší v SR, demografický vývoj, spojený ešte aj s únikom mozgov a mladých ľudí, ktorý sa prejavuje v decimovanom ľudskom kapitále, hlavne v NRO,

 

  1. nefunkčný, neadaptibilný sektorový systém odborného vzdelávanianeschopný, reagovať na potreby regionálnych/miestnych trhov práce,

 

  1. vysoké podkapitalizovanie vidiekaa s tým súvisiaci aj nedostatok zdrojov a pomoci pre rozvoj malého podnikania,

 

  1. nedostatočná kvalita a kapacita a zlá dostupnosť verejných služieb a s tým súvisiaca ajdopravná obsluha územia.

 

Návrh projektov na riešenie hlavných výziev

 

Všetky tieto 4 kľúčové problémy navzájom spolu úzko súvisia  a nie je ich možné riešiť izolovane. Je potrebné riešiť ich vo vzájomnej súčinnosti a previazanosti.

 

  1. Oživenie demografického vývoja

V súčasnosti sme svedkami, že k riešeniu tohto problému sa pristupuje pasívne. To znamená, že úsilie štátu i samospráv sa zameriava hlavne na oblasť zabezpečenia  potrebných kapacít a starostlivosti na očakávaný vysoký nárast podielu dôchodcov.  V našom kraji je problém demografie spojený aj s priemernou nízkou vzdelanosťou štruktúrou obyvateľstva, čo zásadným spôsobom ohrozuje možnosti ekonomického rozvoja a zhodnotenia miestnych zdrojov.

Kľúčom k demografickému  oživeniu kraja a hlavne vidieka, je zvýšenie jeho príťažlivosti, najmä pre mladých a vzdelaných ľudí. Je to možné viacerými .Z hľadiska podmienok v našom kraji sa ako potenciálne najefektívnejšie javia dva projekty:

 

  • MLADÍ NA VIDIEK

Cieľ projektu: zvýšenie príťažlivosti vidieka a jeho demografické i ekonomické oživenie

Hlavným problémom mladých ľudí je dostupné bývanie. Vidiek oplýva prebytkom nevyužitého bytového fondu. Projekt je preto zameraný na nasledovné aktivity:

  • výkup opustených, ale architektonicky hodnotných pôvodných domov ľudovej architektúry,
  • ponuka týchto objektov na prenájom za symbolickú sumu mladým rodinám,
  • rekonštrukcia domov za výhodnej pôžičky z Fondu na podporu bývania
  • prevod domu do majetku nájomcu za podmienky dodržania architektonických hodnôt objektu.

Domy by boli určené, ako pre domácich obyvateľov z regiónu, tak aj pre mladé rodiny z miest a iných krajov a to ako pre vysokoškolských vzdelaných tak aj pre remeselníkov a stredoškolákov. Vytvorila by sa tak nová štruktúra obyvateľstva z novo osídlencov.

Očakávané výsledky:

  • dostupné bývanie pre mladých ľudí
  • záchrana pôvodnej ľudovej architektúry
  • oživenie remesiel a teda i ekonomiky vidieka

 

  • ODBORNÍCI NA VIDIEK

Cieľ projektu: vytvoriť pracovné miesta pre mladých vzdelaných ľudí na vidieku

Aby sme mladých a odborne vzdelaných ľudí prilákali na vidiek, potrebujeme vytvoriť podmienky pre vznik nových kvalifikovaných pracovných príležitostí. Základom je vytvorenie pracovných miest vo verejnej správe. Miestne samosprávy čakajú nové vážne výzvy, ktoré nie sú schopné súčasnými ľudskými  kapacitami zvládnuť a nie sú schopné ich zvládnuť ani v tejto rozdrobenej štruktúre. Preto kým dôjde k municipalizácii (čo bude nevyhnutné a najlepšie by bolo ak by to bolo už v roku 2022), mali by vzniknúť partnerstvá medzi mestom a vidiekom, ktoré by zo spoločných zdrojov a z podpory eurofondov vytvorili pracovné príležitosti v komunálnej politike. Ide hlavne o vybudovanie analyticko-strategických jednotiek, manažmentov rozvoja partnerstiev, miestnych akčných skupín, ekonómov, energetikov, manažérov cestovného ruchu, koordinátorov a poradcov agrosektora, malého podnikania a verejnej dopravy a technickej asistencie pre riešenie rómskej problematiky..

Tieto pracovné miesta v koordinácii s projektom 1.2 by iniciovali aj oživenie remesiel a podnikania a to ako vo forme vzdelávania, tak aj formou prisťahovania.

Očakávané výsledky:

  • vytvorené partnerstvá miestneho rozvoja
  • zriadené strategicko-plánovacie jednotky a vypracovaná metodika ich činnosti
  • vytvorené odborné pracovné miesta pre miestny rozvoj partnerstva (manažment, marketing, energetika, CR, financie, podnikanie, farmárčenie, doprava)

 

Oba projekty prispejú zároveň aj k ekonomickému oživeniu a je ich potrebné realizovať nielen vo vzájomnej súčinnosti, ale aj v súčinnosti s vládou miestnymi samosprávami. Koordinátorom je regionálna samospráva v súlade s § 4 písmen o), p) a q) Zákona č. 302/2001 Z.z.

Zároveň sa nevylučuje možnosť riešenia potrebnej sociálnej starostlivosti v súvislosti sa demografickým vývojom spolupráce miest a obci s BBSK pri zabezpečení potrebných kapacít v jednotlivých regiónoch. To tiež prispeje k vytvoreniu nových pracovných príležitostí.

 

  1. Reštrukturalizácia odborného vzdelávania

Náš kraj ako najvidieckejší kraj s najnižšou hustotu osídlenia má vážny problém s udržateľnosťou stredného odborného vzdelávania. Máme najvyšší počet škôl na počet obyvateľov a teda sú prevádzkovo veľmi náročné. Doterajšie reformy viedli len k znižovaniu počtu škôl, nie však k ich odbornej profilácie v súlade s potrebami regionálnych trhov práce. Práve aj sektorová orientácia škôl, pri nízkom počte žiakov spôsobuje, jednak už spomínané vysoké náklady a jednak aj nedostatok zdrojov na kvalitné materiálno-technické vybavenie, potrebné pre kvalitné odborne vzdelanie. To znamená, že máme v kraji drahé odborné školstvo, ktoré nie je schopné pripraviť kvalitných odborníkov pre potreby trhu práce.

Tento problém je možne riešiť dvoma cestami:

 

  • rezortná sieť škôl

Cieľ projektu: zvýšenie odbornej pripravenosti v kľúčových odvetviach hospodárstva kraja

V nosných hospodárskych odboroch kraja, ako napr. strojárstvo, alebo pôdohospodárstvo, kde je veľa neefektívnych malých nedostatočne vybavených škôl, je možné z nich vytvoriť jedno odborné centrum vzdelávania v danom odbore vo forme siete existujúcich odborných škôl. Pritom každá z tých škôl bude mať úzke špecifické zameranie a teda aj perfektné materiálno technické vybavenie vo väzbe na miestny výrobný podnik (podniky). Študenti by sa každý rok/polrok presúvali medzi školami. aby tak nadobudli potrebné odborné zručnosti a posledný rok by ostali v škole, ktorú by si vybrali ako svoju špecializáciu. Podmienkou je, aby školy boli vybavené internátmi.

Očakávané výsledky:

  • zefektívnenie prevádzky neefektívnych sektorových škôl
  • využitie stavebných kapacít a zlepšenie technického vybavenia
  • vysoká odborná špecializácia absolventov pre potreby podnikov

 

  • teritoriálne školy

Cieľ projektu: lepšia pripravenosť absolventov pre potreby miestnych trhov práce

Pre stabilizáciu miestneho obyvateľstva a pre úzke prepojenie potrieb miestneho trhu práce s odborným vzdelávaním navrhujeme vytvorenie teritoriálnych škôl. Aby mali tieto školy dostatočný a efektívny počet študentov, je potrebné zvážiť, či ich realizovať na úrovni okresu, alebo hospodárskeho (prirodzeného regiónu). Tu bude zohrávať úlohu nielen počet žiakov, ale aj ochota, záujem a kapacita miestnych firiem, malých podnikateľov a živnostníkov podieľať sa na odbornej príprave. Táto zmena odborného vzdelávania zo sektorového na teritoriálne môže tiež prispieť k prílivu nových mladých odborníkov – učiteľov a k tak aj k demografickému a nielen ekonomickému oživeniu. Každá teritoriálna odborná škola by bola zároveň aj centrom odborného celoživotného vzdelávania a centrum rekvalifikácií pre potreby miestnych trhov práce v úzkej súčinnosti s úradmi práce. Tak by sa dosiahla harmónia ponuky a dopytu na trhu práce a zároveň aj koncentrácia potrebných vzdelávacích kapacít daného územia.

Očakávané výsledky:

  • zosúladenie potrieb vzdelávania s trhom práce
  • efektívne školy s prepojením na miestne podniky
  • permanentné kvalitné vzdelávanie pre potreby územia

 

Oba projekty, vzhľadom k súčasne platnej legislatíve, nie je možné realizovať bez súčinnosti s Ministerstvom školstva a bez zásadných zmien legislatívy a kompetencií.

 

  1. Ekonomické oživenie vidieka

Okrem projektov v oblasti 1 a 2 je ešte pomerne široká škála  možností ako podporiť oživenie ekonomiky vidieka formou využitia a zhodnotenia miestneho potenciálu a zdrojov. Vybrali sme 5 nosných oblasti, ktoré by pomohli eliminovať podkapitalizovanie vidieka a prispieť k oživeniu miestnej ekonomiky a rozvoju zamestnanosti:

 

  • decentralizácia eneRgetiky

Cieľ projektu: podporiť rozvoj energetickej sebestačnosti miest a obcí

Výzvy v energetike ku ktorým sa Slovensko prihlásilo nedokážeme uskutočniť bez rozvoja a podpory lokálnej energetiky. Preto je nevyhnutne potrebné podporiť vytváranie lokálnych ekologických energetických uzavretých sebestačných systémov na báze zhodnocovania lokálnych zdrojov, hlavne z biomasy a odpadov. Do tohto lokálneho energetického systému je možné zapojiť aj fotovoltaiku a to ako hlavne v rámci rodinných a bytových domy, ale aj na strechách verejných a hospodárskych budov, či výrobných hál. Rozhodne nie na poľnohospodárskej pôde. Systémy je vhodné dobudovať o skladovacie kapacity.

Takéto sebestačné ekologické uzavreté energetické systémy nahradia požadované navýšenie podielu energie z obnoviteľných zdrojov a pritom zabezpečia aj nižšie náklady na energie domácností, hlavne na vidieku a zároveň aj vytvoria nové pracovné príležitosti.

Podmienkou však je zmena legislatívy

Očakávané výsledky:

  • zvýšenie energetickej sebestačnosti miest a obcí a zníženie ich závislosti od monopolov
  • zníženie nákladov domácností na energie
  • vytvorené nové pracovné príležitosti

 

  • obehové hospodárstvo

Cieľ projektu: zhodnotenie odpadu recykláciou a tvorbou nových produktov

Triedenie a hierarchizácia odpadu je jedna vec, ale omnoho významnejšia je mať vytvorené kapacity na ich zhodnotenie. Je množstvo odpadu, ktorý sa dá dať znova do obehu aj bez väčších investičných nákladov, čo je priestor pre iniciatívu jednotlivcov a malých firiem. Vytváranie nových inovatívnych výrobkov si vyžaduje jednak značné investície a jednak dohodnutú spoluprácu s partnermi – dodávateľmi.  Zavádzanie nových, ekoinovatívnych výrobkov je hlavným zmyslom podpory obehového hospodárstva. Dôležitou súčasťou projektov je povinná analýza možností aplikácie a uplatnenia takýchto výrobkov.  Hlavným poslaním obehového hospodárstva je hlavne zabránenie vzniku nových odpadov z materiálov z prírodných zdrojov.

Očakávané výsledky:

  • zníženie environmentálnej záťaže prostredníctvom skladovania odpadu
  • vznik nových eko produktov a znižovanie závislosti od vonkajších zdrojov
  • šetrenie prírodných zdrojov
  • vytvorenie nových pracovných príležitostí

 

  • Opatrenia voči zmene klímy

Cieľ projektu: využitie nezamestnaných na realizácii biotechnických opatrení v krajine

Toto opatrenie má dve časti

  • Vodozádržné opatrenia v krajine
  • Opatrenia v sídlach

Program revitalizácie krajiny je zameraný na zadržanie dažďovej vody v krajine. Investície do hrádzok, protipovodňových opatrení a ďalších opatrení na zadržanie dažďovej vody v krajine sú  z pohľadu boja proti prívalovým povodniam, či extrémnym suchám omnoho účinnejším riešením, než budovania priehrad vodných tokov, či ich kanalizovanie. Súčasťou krajinných opatrení by mali byť biotechnické opatrenia, budovanie biokoridorov. To je však závislé aj od urýchlenia a skvalitnenia procesov pozemkových úprav.  Navyše sprievodným efektom ochranných opatrení v krajine je aj zvýšenie jej atraktivity a príťažlivosti pre cestovný ruch a predovšetkým aj vygenerovanie práce pre tisícky nezamestnaných.

Opatrenia v sídlach zamerané by mali byť takisto na zdržiavanie vody, ale aj na znižovanie teploty mestského . Pôjde teda predovšetkým o podporu rozvoja zelených plôch a zelene, čo zásadne prispeje k zlepšeniu klímy a zníženiu prašnosti v mestách. Namiesto neúčelného odvádzania dažďovej vody cestou kanalizácie je potrebné podporiť budovanie jej zadržiavanie a využívanie na závlahu zelene. Podpora budovania prvkov zelenej a modrej infraštruktúr môže výrazne prispieť k skvalitneniu mestskej klímy.

Očakávané výsledky:

  • zvýšenie estetickej hodnoty krajiny
  • zlepšenie klímy v sídlach
  • zvýšenie kvality života obyvateľov
  • vytvorenie pracovných príležitostí

 

  • podpora udržateľného samozamestnania

Cieľ projektu: zvýšenie počtu udržateľných malých podnikov a vznik nových fariem

Na vidieku je nižšia kvalita ľudského potenciálu než v mestách a preto pre je potrebné poskytnúť podnikaniu na vidieku asistenčné – poradenské a podporné služby, aby boli konkurencie schopní. Ich poslaním je uľahčiť podnikanie, odbremeniť malého podnikateľa, živnostníka, či farmára od byrokracie a administratívnej záťaže, sprostredkovať potrebné odborné informácie a poradenstvo hlavne v oblasti legislatívy, nových technológií, postupov, inovácií a pomáhať pri propagácii a marketingu produktov. Pre začínajúcich farmárov je to aj pomoc pri získaní pôdy na podnikanie.

Okrem poradenstva je potrebné poskytnúť pre podporu malého podnikania a farmárčenia aj dostupné finančné zdroje, dotácie a bezúročné pôžičky.

Očakávané výsledky:

  • udržateľnosť malých podnikov a fariem
  • zefektívnenie prevádzky malých podnikateľských subjektov
  • zvýšenie konkurencie schopnosti malých podnikov a fariem
  • zvýšenie záujmu o podnikanie na vidieku

 

  • odbytovo-spracovateľské kapacity

Cieľ projektu: zlepšenie  dostupnosti a kvality miestnych produktov

Zdravé stravovanie a výživa je spojení predovšetkým so zabezpečením potravín „zblízka“. .Banskobystrický kraj má veľmi dobré podmienky pre poľnohospodárstvo, exituje už veľa malých producentov a kvalita i sortiment produktov by sa mohol rozšíriť ak by farmári dostali podporu na vytvorenie spoločných odbytovo-spracovateľských kapacít. Vhodné by bolo ak by sa tieto kapacity koordinovali aj s regionálnymi značkami produktov – Horehronie, Podpoľanie, Pohronie, Hont, Novohrad a Gemer.  Problémom je, že inštitucionálne to nemá kto koordinovať. V niektorých regiónoch už vznikli zárodky takýchto kapacít, ale ich rozvoj je viazaný hlavne na záujem lokálnych producentov. Ukazuje sa, že je potrebné poskytovanie odbornej technickej asistencie pre vznikajúce regionálne odbytové partnerstvá, prípadne obecné sociálne podniky. V regiónoch, kde sa spolupráca nerozvíja je možné zakladať krajské sociálne podniky.

Očakávané výsledky:

  • oživenie poľnohospodárskej produkcie
  • nárast a skvalitnenie lokálnych produktov
  • dostupnosť zdravých lokálnych potravín
  • vytvorenie nových pracovných príležitostí
  • zvýšenie potravinovej sebestačnosti

 

  1. Kvalita a dostupnosť verejných služieb

Jedná sa o dve úrovne verejných služieb:

  • základná vybavenosť miestnej samosprávy
  • vyššia vybavenosť regionálnej samosprávy

Vzhľadom k tomu, že vyššia vybavenosť má jedného správcu a koordinátora – VÚC, ale miestna vybavenosť má množstvo diverzifikovaných poskytovateľov, budeme sa venovať len zabezpečeniu dostupnosti a kvality základnej vybavenosti obyvateľov miest a obcí.

 

Cieľ projektu: dosiahnuť dohodu o rozmiestnení verejných služieb, tak aby sa dosiahli potrebné štandardy vybavenosti, ich efektívnosť, kvalita a dostupnosť pre obyvateľov

Mesto spolu so svojim spádovým obvodom (zhruba okres, v budúcnosti municipalita), tvorí základnú socioekonomickú jednotku územia. Jeho úlohou je poskytnúť svojim obyvateľom kvalitné a dostupné verejné služby, ako aj zabezpečenie dochádzky do práce, za vzdelaním a za službami. Problémom je, že na Slovensku v tejto úrovni nemáme inštitucionálne zabezpečenie výkonu tejto služby pre obyvateľov príslušného územia. Výkon tejto úlohy je nekoordinovaný a neprehľadný a aj neefektívny a často i nekvalitný. Mnohé, hlavne malé obce, nie sú schopné zabezpečiť kvalitný výkon samosprávy, nieto ešte aj základných verejných služieb v kompetencii miestnej samosprávy.

Často krát si preto obce zriaďujú na výkon niektorých svojich kompetencií spoločné úradovne. Tieto však nepriniesli očakávaný efekt. Sú personálne i finančne poddimenzované a preto neprinášajú očakávanú kvalitu. Dôvodom je hlavne zvyšujúce sa nároky štátu na úlohy samosprávy bez finančných zdrojov a veľmi malé vymedzené územia spoločných úradovní, ktoré nie sú schopné združiť potrebné množstvo finančných zdrojov. Okrem toho vznikajú nesystémovo s rôznorodými kompetenciami a nie sú rôznorodo územne vymedzené. Ukazuje sa, že to nie je riešenie, a že je potrebné vytvoriť  efektívnejšie a zároveň vzájomne porovnateľné štruktúry – teda municipality v úrovni LAU 1. Kým k tomu dôjde je potrebné vytvoriť náhradné štruktúry – partnerstvá miestneho rozvoja. Tie by mali mať dostatok zdrojov na svoj kvalitný výkon manažmentu, ale aj združených kompetencií obcí s možnosťou spolufinancovania aj prostredníctvom EŠIF.

Očakávané výsledky:

  • vytvorené partnerstvá medzi mestom a vidiekom (v úrovni LAU1)
  • vypracované Spoločné programy rozvoja (PHRSR skupiny obcí)
  • dohoda o lokalizácii dobudovania kapacít verejných služieb
  • spracované integrované územné projekty pre financovanie z IÚS

 

Kým k tomu dôjde je potrebné vytvoriť partnerstvá medzi mestom a vidiekom a vypracovať spoločný Program rozvoja skupiny obcí. Ten by mal v prvom rade riešiť problémy spoločného integrovaného rozvoja územia a zabezpečenia kvality a dostupnosti verejných služieb v kompetencii miestnej samosprávy. Išlo by teda o deľbu funkcií medzi jednotlivé obce. Všetci partneri by sa mali na tejto spoločnej koncepcii dohodnúť.

 

 

Kvalitná a efektívna realizácia všetkých opatrení je závislá na vytvorení funkčných partnerstiev na úrovni mesta s vidiekom a spracovaní Spoločných programov rozvoja miest a obcí. K tomu je nevyhnutná asistencia regionálnej samosprávy v súlade s § 4 písmená o) – q) Zákona č. 302/2001 Z.z. o samospráve vyšších územných celkov,  ako aj § 3 písmená q) – t)   Zákona o podpore regionálneho rozvoja.

 

 

 

V Banskej Bystrici 8. 4. 2020

Autor: Ing. arch. Peter Rusnák

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Počkajte prosím...

Odoberať IREP

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch Inštitútu pre regionálnu politiku?