Model inštitucionálnej koordinácie regionálneho rozvoja

Jednou zo slabých stránok regionálnej politiky na Slovensku je neprehľadnosť a štrukturálna nesystémovosť usporiadania podporných inštitúcií v území Slovenska. Je to dané centralistickým sektorovým riadením a aj nejednotnou terminológiou.

K prvým krokom by patrilo vyjasniť si základné pojmy – regionálny rozvoj, rozvoj regiónov, miestny rozvoj, rozvoj vidieka, mestský rozvoj a ich cieľové územia. K najčastejšiemu mätúcemu javu patrí nesprávne používanie termínu región v našej regionálnej politike. Je jasné, že pojem región ma široké a rôznorodé použitie, ale v súvislosti s terminológiou Eurostatu v rámci regionálnej politiky EÚ by sme mali pre NUTS V a NUTS IV používať výhradne termín miestna úroveň a miestny rozvoj a nie regionálny. Za regióny v tejto súvislosti sa považuje územie NUTS III a NUTS II. Preto by sme pre okresy nemali požívať slová regionálny rozvoj a ani rozvoj regiónov a ani pre žiadne inštitúcie s okresnou pôsobnosťou by sa nemalo používať slovko regionálny. Súvisí to napr. aj s našimi súčasnými regionálnymi rozvojovými agentúrami ale aj s centrami podpory regionálneho rozvoja v najmenej rozvinutých okresov, ktoré majú miestnu pôsobnosť a nie regionálnu. Správne by sa mali nazvať lokálnymi rozvojovými agentúrami a nie regionálnymi. Takto nesprávne požívanou terminológiou vytvárame zmätočný obraz, ktorý je vlastne len obrazom nesystémovosti našej regionálnej politiky. Preto by k prvoradým úlohám príprav nového zákona o podpore regionálneho rozvoja malo patriť zadefinovanie pojmov a terminológie regionálneho rozvoja a ich cieľových území podpory.

Jednou z najzávažnejších výziev regionálnej politiky, ktorá nie je finančne náročná (skôr by ušetrila financie), je zavedenie systému efektívnej súčinnosti štátnych, samosprávnych a neziskových inštitúcii pôsobiacich v území v oblasti podpory a poradenstva regionálneho/miestneho rozvoja. Tento problém úzko súvisí s (ne)uplatňovaním princípov subsidiarity a synergie v regionálnej politike SR.

Medzi také kľúčové inštitúcie možno zaradiť miestnu štátnu správu, hlavne úrady práce, regionálne rozvojové agentúry, oblastné organizácie cestovného ruchu, BIC, RPIC, centrá prvého kontaktu, miestne akčné skupiny, či regionálne zamestnávateľské združenia, remeselné cechy a odborové združenia, ale aj novovzniknuté rady pre najmenej rozvinuté okresy a okresné rozvojové rady a ich koordinačné centrá. K tomu treba ešte prirátať aj krajské poradenské centrá pre eurofondy, regionálne antény Národnej siete rozvoja vidieka a plánované poradenské centrá MPSVR pre sociálne podnikanie.

Vidno, že máme pomerne širokú škálu podporných a poradenských inštitúcií v gestorstve rôznych sektorov, ktoré možno ani navzájom o sebe nevedia, často robia duplicitnú činnosť a pre občana a inštitúcie vytvárajú neprehľadnú štruktúru. Namiesto toho, aby sme občanovi uľahčovali prístup k informáciám, tak mu k nim komplikujeme prístup a pracnosť ich získavania. Často tieto inštitúcie majú totiž rôznu územnú pôsobnosť a ak majú aj rovnakú, tak majú rôzne sídla. Nevraviac o finančnej náročnosti na prevádzku týchto inštitúcií.

Optimálnym riešením by bolo, ak by sme:

  1. identifikovali vhodné územie pre koordináciu rôznych odvetvových poradenských a podporných územných štruktúr,
  2. vytvorili jedno regionálne podporné a poradenské centrum regionálneho rozvoja na princípe viac zdrojového financovania.

 

Najvhodnejším územím sa javí hospodársky región (rajón CR), ktorý ma spoločné hospodárske, sociálne, kultúrne, prírodné a environmentálne znaky a tvorí základný homogénny priestor pre regionálny trh práce.

Týchto regiónov máme na Slovensku 21 a vyžadovalo by si ich mierne upraviť a korigovať na celkový počet 22 (p. mapku).

Hospodársky región je najvýznamnejším územím regionálneho rozvoja a zároveň aj jediným vhodným a optimálnym územím pre koordináciu štátnej správy a samosprávy. V hospodárskych regiónoch sa dá efektívne vykonávať poradenstvo v súlade s profilom regiónu, koordinovať miestny rozvoj, rozvoj vidieka, rozvoj cestovného ruchu, ale aj vytvárať nové regionálne produkty, zabezpečovať ich odbyt, propagáciu a marketing. Je to územie, kde sa dá najefektívnejšie riešiť ponuka a dopyt na regionálneho trhu práce a v súlade s charakterom a potrebami regiónu zabezpečiť kvalitné odborné a celoživotné vzdelávanie.

Hospodársky región teda spĺňa všetky podmienky preto aby mohol byť tým najvhodnejším územím koordinácie sektorových politík regionálneho rozvoja a uplatnenia synergického princípu.

Mapka prirodzených hospodárskych regiónov

Druhým dôležitým krokom je vytvorenie vhodnej výkonnej inštitúcie. Územie hospodárskych regiónov je tým najvhodnejším územím pre vznik regionálnych rozvojových agentúr.  Ideálnym riešením pre koordináciu podpory a poradenstva by bolo, ak by vznikli integrované regionálne rozvojové agentúry, ktoré by prestrešovali všetky rezortné podporné a poradensko-informačné inštitúcie. Jednotlivé odborné sekcie integrovanej agentúry by boli podporované rezortmi a zároveň sa tu vytvára aj vhodný priestor pre regionálne samosprávy, vstúpiť do týchto inštitúcii s vkladom regionálnej koordinácie medzi sektorovými nástrojmi a miestnymi aktérmi regionálneho rozvoja.

Zriaďovateľmi integrovaných rozvojových agentúr by boli partnerstvá hospodárskych regiónov, zložené z predsedov RZMO, primátorov okresných miest, prednostov miestnej štátnej správy, zástupcov zamestnávateľov regiónu, zástupcov OOCR, rozvojových MVO (MAS) a zástupcov rozvojových rád okresov, odborových regionálnych združení, regionálnej samosprávy a stredných odborných škôl. Takéto zloženie partnerstva by zaručovalo integrovaný, komplexný, koordinovaný a hlavne efektívny rozvoj hospodárskych regiónov.

Tento integrovaný inštitucionálny systém podpory regionálneho rozvoja je základným stupňom aplikovania princípu subsidiarity a dá sa vytvoriť  bez veľkých a náročných legislatívnych zmien a takmer bez finančných nárokov. Práve naopak ušetrili by sa náklady na prevádzku množstva inštitúcii a veľmi by sa zjednodušil a sprehľadnil prístup k informáciám, podpore a poradenstvu pre obyvateľov a inštitúcie v regiónoch. Ale čo je podstatné hospodárske regióny by sa tak stali hybnou silou udržateľného rozvoja územia v súlade s jeho potenciálom. Politika podpory rastu hospodárskych regiónov by tak plne mohla nahradiť doterajšiu neúspešnú politiku vyrovnávania rozdielov.

 

V B. Bystrici 26.2. 2020

Autor: Ing. arch. Peter Rusnák

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Počkajte prosím...

Odoberať IREP

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch Inštitútu pre regionálnu politiku?