Model integrovanej viac úrovňovej správy územia

Donútia nás nové pravidlá a podmienky kohéznej politky opustiť neúčiinný sektorový systém podpory a prejdeme konečne na integrovaný – subsidiárny systém riadenia regionálneho rozvoja?

Na princípe subsidiarity je na každej úrovni  možné riešiť iné efektívne konkrétne úlohy.

Na miestnej úrovni sú to vlastne kompetencii miestnej samosprávy, ktoré sa dajú efektívne riešiť v o vzťahu mesto – vidiek.  V podstate, vzhľadom k potrebe štatistických údajov pri plánovaní je možné za takúto základnú jednotku považovať v súčasnosti  okres. Problémom je, že tieto jednotky nie sú medzi sebou navzájom porovnateľné, vzhľadom k reforme verejne správy z roku 1996. Na jednej starne vzniklo mnoho malých okresov a na druhej strane ostali niektoré okresy nerozdelené a pozostávajú z viacerých centier (napr. okresy Levice, Rimavská Sobota…). Aby sme mali základné plánovacie jednotky navzájom porovnateľné je potrebné dokončiť proces návratu k malým okresom.

Na subregionálnej úrovni sú to niektoré zlúčené (zmiešané) kompetencie štátnej správy a regionálnej samosprávy. Jedná sa predovšetkým o regionálny trh práce, odborné vzdelávanie podpora podnikania a rozvoja cestovného ruchu.

Regionálna úroveň je vhodná hlavne na zabezpečenie dopravnej dostupnosti, zavedenie integrovanej verejnej dopravy, komplexný manažment vôd, ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie vyšších verejných služieb.

Ak si ten subsidiárny model  zobrazíme priestorovo, zistíme, že ani  na miestne a ani na subregionálnej úrovni  nemáme kompetentné výkonné orgány verejnej moci. Regionálnu politiku tu môžeme teda realizovať len prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, teda aplikáciu osvedčeného princípu LEADER. Všetci partneri   – verejný , súkromný a občiansky sektor  spoločne vypracujú stratégiu rozvoja svojho územia a rozhodujú o podpore projektov v súlade s napĺňaním cieľov stratégie.

Okrem rozvoja vidieka prostredníctvom miestnych akčných skupín sa obdobný model, mierne skorigovaný,  realizuje aj v rámci najmenej rozvinutých okresov.

V rámci subregiónov by výborne mohli verejno-súkromné partnerstvá, po legislatívnej úprave, suplovať regionálne rozvojové agentúry a oblastné organizácie cestovného ruchu spolu aj s regionálnymi podpornými a poradenskými centrami podnikania, ktoré by mohli vytvoriť spoločnú Integrovanú rozvojovú agentúru. Alternatívou je, žeby partnerstvá v tejto úrovni v procese plánovania nahradili územné pracovné skupiny na VÚC  a v rámci implementácie samotný VÚC.

Na oblastnej úrovni nemáme v súčasnosti takisto žiadne orgány verejnej správy a preto je tiež potrebné zriadiť oblastné verejno-súkromné partnerstvá s výkonnými  implementačnými štruktúrami. Alternatívou je, že v tejto úrovni sa zriadi nová regionálna samospráva.

Špecifickou priestorovou štruktúrou strategického plánovania udržateľného mestské rozvoja sú ťažiská osídlenia I. a II. kategórie.  Sú to samostatné priestorové štruktúry v súlade s Koncepciou územného rozvoja Slovenska. Vzhľadom k navrhovaným plánovacím oblastiam, ktoré by mali byť zároveň spádovými a atrakčnými územiami  ťažísk osídlenia I. kategórie, sú navrhnuté len 4:

  • Bratislava – Trnava – Nitra
  • Žilina – Martin
  • Banská Bystrica – Zvolen
  • Prešov – Košice

Otázka formovania ťažísk osídlenia II. kategórie je otvorená a bude výrazne ovplyvnená výhľadovým demografickým vývojom, záujmom miest a ich úrovňou priestorových a funkčných väzieb a vzťahov .

Prioritnými témami zamerania stratégii udržateľného mestského rozvoja by mali byť predovšetkým spolupráca akademického a podnikateľského sektora,  opatrenia voči zmene klímy, integrovaný systém MHD  a integrovaný rozvoj mestských komunít.

Aj v tejto úrovni je nevyhnutné vytvoriť riadiace a výkonné štruktúry a to ako pre prípravu, tak aj implementáciu stratégií udržateľného mestského rozvoja.

Viac úrovňový systém riadenia nemôžeme vidieť  len sploštene cez súčasné administratívne štruktúry. Tie, všetci predsa dobre vieme, sú nevhodne vymedzené a sú prekážkou efektívnej verejnej správy. To je dôležité hlavne z hľadiska realizácie účinnej regionálnej politiky. Tá môže priniesť, na rozdiel od doterajšej sektorovej a dopytovo orientovanej súťaže projektov, skutočný rozmach miest obcí a regiónov a teda i celej krajiny.

 

Záver:

Pri zavádzaní integrovaného prístupu nie je možné opierať sa len o jestvujúce administratívne jednotky, ale je nevyhnutné okrem princípu spolupráce a synergie, uplatniť aj princíp subsidiarity. A tomuto princípu súčasné administratívno-správne jednotky vôbec nevyhovujú.

 

Celý článok aj s infografikou si môžete stiahnuť tu: model_integrovanej_spravy_uzemia

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Počkajte prosím...

Odoberať IREP

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch Inštitútu pre regionálnu politiku?