Návrh novej štruktúry verejnej správy

1. Moderný štát

a) ústredné orgány štátnej správy

Súčasná štruktúra rezortov už nezodpovedá trhovo riadenému sociálne a ekologicky orientovanému hospodárstvu a súčasný silný rezortizmus už vyčerpal svoje možnosti efektívneho spravovania štátu, ba stáva sa prekážkou jeho rozvoja.

V podstate je len 5 základných funkcií, ktoré v zaujme lepšieho spravovania zverili občania štátu  – zahraničná politika, obrana, bezpečnosť občanov, súdnictvo, mena a spravovanie verejných financií. Tieto sú prezentované „štátotvornými“ ministerstvami zahraničných vecí, obrany, vnútra, spravodlivosti a financií. Po vstupe do Európskej únie sú tieto rezorty najviac prepojené na európsku legislatívu a spoločnú bezpečnostnú a menovú politiku.

Ostatné rezorty stratili svoje pôvodné centrálne riadiace funkcie a výkon činností v týchto rezortoch je rozdelený medzi jednotlivé úrovne verejnej správy a súkromný sektor. V súčasnosti rezorty plnia predovšetkým funkcie stratégie a koncepcie, tvorby legislatívy, finančného prerozdeľovania a metodickú a kontrolnú činnosť.

Určitú výnimku tvoria ešte rezorty dopravy, hospodárstva a pôdohospodárstva, ktoré sú aj vlastníkmi a spravovateľmi štátneho majetku (diaľnice, štátne podniky, lesy a pod).

 

Zásady pre nové rezortné usporiadanie:

  • racionalizovať rezorty plniace štátotvorné funkcie
  • inovovať štruktúru ostatných rezortov, tak aby sa odbúral nezdravý rezortizmus a posilnila sa synergia a multiplikačné účinky správy a riadenia
  • maximálne využiť príbuznosť sektorov pre zlučovanie a spájanie rezortov, tak aby boli pre občana transparentné, čitateľné a zrozumiteľné
  • odbúrať duplicitné činnosti a reziduá direktívneho riadenia
  • v zaujme spájania príbuzných činností presúvať aj jednotlivé odborné úseky, odbory, či podriadené inštitúcie v rámci rezortov
  • posilniť a skompaktibilizovať informačné systémy riadenia

 

Návrh rezortov vlády SR

„štátotvorné“ ministerstvá:

V rámci „štátotvorných“ rezortov prichádza do úvahy zlúčenie rezortov Ministerstva vnútra (mimo civilných zložiek) a Ministerstva spravodlivosti no nového rezortu: Ministerstvo polície a justície, čo je v súlade aj s európskou legislatívou.

Celkom by boli 4 rezorty plniace štátotvorné funkcie a zároveň rezorty s najsilnejším prepojením na európske štruktúry a koordinovanú európsku spoluprácu:

  • Ministerstvo zahraničných vecí – MZV
  • Ministerstvo obrany – MO
  • Ministerstvo financií – MF
  • Ministerstvo polície a justície – MPJ

 

Nová štruktúra ostatných – obslužných rezortov:

Všetky súčasné ostatné rezorty by sa preorganizovali tak, aby sa racionalizovala ich činnosť a znížili sa náklady na administratívu. Inovácia prístupu spočíva v novom pohľade na štruktúru rezortov z hľadiska zvyšovania kvality života:

  • Jeden sektor by bolo by bol zameraný na kvalitu prostredia a potravín – zveľadenie, tvorba, ochrana a využívanie krajiny a prírodných zdrojov,
  • druhý na vytváranie podmienok konkurencieschopnosti – energetika, dopravná, technická a komunikačná infraštruktúra,
  • tretí na hospodársky rast a kvalitu podnikateľského a pracovného prostredia,
  • štvrtý na oblasť  rozvoja ľudských zdrojov
  • a piaty na spravovanie a rozvoj krajiny.

Navrhovaná nová štruktúra rezortov (názvy sú len orientačné a pracovné):

 

Ministerstvo tvorby a ochrany krajiny – MTOK

rezort, ktorý sa vytvorí zlúčením MP SR a MŽP SR a zabezpečuje tvorbu, ochranu a využitie krajiny a prírodných zdrojov – pôdy, vody a ovzdušia a rozvoj vidieka, spravuje prírodné zdroje, kataster a pozemkový fond

 

Ministerstvo dopravy a sieťových odvetví – MDSO

rezort s pôsobnosťou pre oblasť energetiky (presun z MH SR), dopravy, informačných a komunikačných technológii, pôšt, spojov a verejnej dopravy, prípadne i vodovodov a kanalizácii (presun z MŽP), ministerstvo spravuje verejnú technickú infraštruktúru a vytvára podmienky pre ekonomický rozvoj a rast konkurencieschopnosti

 

Ministerstvo pre hospodársky rast a zamestnanosť – MHRZ

prepája výrobu na výskum a starostlivosť o zamestnanca, zahŕňa celú oblasť vedecko-technického a ekonomického rozvoja, vrátane rozvoja zamestnanosti, s kompetenciami v oblasti vedy, výskumu a vývoja (presun z MŠ SR), zahraničných investícii, rozvoja podnikania, obchodu,  a zamestnanosti a podpory v nezamestnanosti (presun z MPSVaR SR); ministerstvo zabezpečuje hospodársky rast a je strešným orgánom tripartity

 

Ministerstvo sociálneho a kultúrneho rozvoja – MSKR

rezort s pôsobnosťou pre verejné sociálne a kultúrne služby a ich rozvoj v oblastiach: pamiatková starostlivosť, kultúra, vzdelávanie, starostlivosť o rodinu a deti, sociálna a zdravotná starostlivosť, šport a telovýchova, záchranné služby, menšinová politika a podpora marginalizovaných skupín;  ministerstvo spravuje verejné služby pre obyvateľstvo a zabezpečuje zdravý a kvalitný osobnostný rast, je partnerom pre MVO a menšiny

 

Ministerstvo pre rozvoj a správu územia – MRSÚ

rezort s kompetenciami pre verejnú správu (presun z MV SR), vrátane jej elektronizácie a štatistiky, územné a regionálne plánovanie, stavebný poriadok, miestny a regionálny rozvoj, rozvoj bývania a cestovného ruchu (presun z MDVRR SR) a štrukturálne fondy; ministerstvo je partnerom pre územnú samosprávu a odborným garantom pre výkon, usporiadanie a informatizáciu verejnej správy a pre správu a podporu rozvoja územia.

 

  1. územno-správne usporiadanie

Súčasťou moderného štíhleho štátu je aj účelné územno-správne usporiadanie umožňujúce jeho efektívne riadenia a spravovanie

 

Zásady pre nové územno-správne usporiadanie:

  • eliminovať vysokú atomizáciu miestnej samosprávy a obmedzenú schopnosť malých obcí kvalitne realizovať kompetencie miestnej samosprávy
  • zvýšiť účinnosť a efektívnosť realizácie kompetencií miestnej samosprávy
  • sprehľadniť, zefektívniť a zracionalizovať výkon miestnej štátnej správy
  • zvýšiť samosprávne kompetencie regionálnej samosprávy
  • zabezpečiť priestorovú spravodlivosť v obsluhe územia verejnou správou
  • vytvoriť legitímne výkonné orgány moci v úrovniach NUTS II a IV

 

Spôsob realizácie:

  1. Vysoká atomizácia miestnej samosprávy, obmedzené schopnosti realizácie kompetencií malých obcí a nízka účinnosť a efektívnosť miestnej samosprávy sa dá eliminovať formou vytvorenia II. stupňa miestnej samosprávy v úrovni okresov – teda NUTS IV, čím sa vytvorí v tejto úrovni legitímny výkonný a zodpovedný orgán  a kompetentný orgán efektívne využívajúci kompetencie miestnej samosprávy pre zabezpečovanie rozvoja územia a príjem pomoci pre vyrovnávanie vnútroregionálnych rozdielov.

Podmienkou však je, aby sa dokončil proces tvorby malých okresov začatý v roku 1996 a vytvorili sa vzájomne porovnateľné územné celky, ako základné socioekonomické jednotky územia zamerané predovšetkým na zabezpečenie základných služieb a funkcií vo vzťahu mesto a vidiek.

 

  1. Zvýšenie efektívnosti a úspora by sa dala dosiahnuť tým, že by sa diferencovali kompetencie obcí a ich volených orgánov v troch úrovniach:
  • malé obce – miestne komunity, ktoré by mali najmenšie kompetencie a volili si by len jedného svojho štatutárneho zástupcu (richtára) a občiansku radu,
  • obslužné obce , ktoré by mali kompetencie pre výkon základných verejných služieb a volili by si štatutára (starostu) a obecnú(mestskú) radu,
  • okresné mestá s najvyššími kompetenciami miestnej samosprávy a volili by si štatutára (primátora) a poslancov

a všetci volení štatutári všetkých obcí okresu by tvorili II. – odvodený stupeň miestnej samosprávy v úrovni NUTS IV, ktorá by mala zlúčené kompetencie miestnej samosprávy pre územný, regionálny (miestny) a sociálny rozvoj a vlastný výkonný orgán pre ich realizáciu – municipálny úrad (spoločná úradovňa).

 

  1. Zvýšenie kompetencií regionálnej samosprávy a jej vyššej zodpovednosti za komplexný rozvoj regiónu sa dá dosiahnuť tak, že regionálne samosprávy sa konštituujú v úrovni NUTS II a presunú sa na ne niektoré kompetencie ústredných orgánov štátnej moci (napr. cestovný ruch, pôdohospodárstvo, OZE…)

Podmienkou však je zmena štatistických jednotiek NUTS II tak, aby sa vytvorili homogénne regióny s približne rovnakou problematikou a úrovňou rozvoja.

Optimálne sa javí vytvorenie 4 regiónov NUTS II + HM SR Bratislava:

  • Bratislava – hlavné mesto SR v nových upravených hraniciach,
  • Západné Slovensko – upravený zvyšok Bratislavského kraja, Trnavský a Nitriansky kraj (bez okresu Levice),
  • Severné Slovensko – Trenčiansky a Žilinský kraj,
  • Stredné Slovensko – Banskobystrický kraj+ okres Levice a gemerská časť okresu Rožňava (v záujme scelenia historických regiónov Gemera, Tekova a Hontu)
  • Východné Slovensko – Prešovský kraj a Košický bez gemerskej časti okresu Rožňava,

Takéto usporiadanie regiónov NUTS II by im umožnilo priamy prístup eurofondom a zvýšenie účinnosti vlastnej regionálnej politiky i priamej zodpovednosti za komplexný hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj regiónu.

 

  1. Sprehľadnenie, zefektívnenie a racionalizácia územnej štátnej správy sa dá dosiahnuť tak, že sa vytvoria efektívne jednotné územné obvody s jednotným sídlom pre všetky špecializované činnosti štátnej správy a niektoré ich kompetencie (sociálne) sa prevedú na miestnu druhostupňovú, prip. regionálnu samosprávu.

Optimálne usporiadanie prvostupňovej miestne štátnej správy by bolo v úrovni hospodárskych regiónov a druhostupňovej – odvolacej, v úrovni NUTS II.

Hospodárskych regiónov máme v SR 21 (p. príloha) a tieto by, pomalej úprave na 22 mohli tvoriť zároveň aj štatistickú jednotku NUTS III a úroveň regionálnej tripartity.

Vytvorili by sa tak homogénne územné jednotky sektorovej podpory a spolupráce a koordinácie so súkromným sektorom a územnou samosprávou.

Každý samosprávny región by bol tvorený z hospodárskych regiónov a každý hospodársky región by bol zložený z okresov, resp. municipalít  – druhého stupňa miestnej samosprávy.

Obvodné úrady štátnej správy by v okresných mestách mali svoje kontaktné body, prípadne  by si (podľa potreby)v nich zriaďovali detašované pracoviská – expozitúry.

Toto riešenie by predstavovalo značnú úsporu nákladov na štátnu správu a prispelo by k jej efektívnosti a transparentnosti a lepšej súčinnosti miestnej samosprávy a miestnej štátnej správy.

 

Celý proces reštrukturalizácie územnosprávneho členenia a racionalizácie verejnej správy ba sa mohol ukončiť do roku 2013, kedy budú nové voľby do regionálnej samosprávy a od roku 2014 sa zaháji nové programovacie obdobie EÚ a budú v ňom všetky ostatné voľby.

 

 

Závery:

 

Návrh novej koncepcie usporiadania rezortov predpokladá existenciu len deviatich ministerstiev. Vláda by tak mala celkom len 10 členov, príp. 11, ak by sa ustanovilo aj miesto podpredsedu vlády pre legislatívu a európske právo.

Toto riešenie by znamenalo úsporu najmenej 1/3 súčasných výdavkov na zamestnancov centrálnych orgánov štátnej správy. Ďalšie úspory by sa dosiahli pri reorganizácii a zlučovaní miestnej špecializovanej štátnej správy podľa novej rezortnej príslušnosti.

Tento návrh nielen zohľadňuje možnosti ďalšej decentralizácie štátnej správy, ale vytvára pre ňu aj vhodné inštitucionálne podmienky, zrozumiteľné pre občanov.

 

Z hľadiska celkovej racionalizácie verejnej správy, a to aj zo zreteľom na európsku podpornú politiku, ale aj na rozdrobenosť a vysokú finančnú náročnosť územnej samosprávy, by bolo potrebné nové komplexné riešenie územno-správneho usporiadania, ktoré by mohlo priniesť omnoho výraznejšie úspory na verejnú správu a efektívnejšie riadenie rozvoja územia.

 

2. Racionalizácia a inovácia územnej štátnej správy

 Posledná reforma miestnej štátnej správy odbúrala rôzne vymedzenia územnej pôsobnosti špecializovanej miestnej (územnej) štátnej správy a vytvorili sa jednotné okresné úrady štátnej správy, zrušili sa krajské úrady a špecializovaná štátna správa (okrem úradov práce) a jej rôznorodé územné obvody pôsobnosti. Eliminovala sa tak jedna pre občana z najkomplikovanejších a najmenej dostupných a prehľadných verejných služieb.

No napriek tomu sa vytvorili nové komplikácie – nejasný vzťahy medzi Okresným úradom a kontaktným bodom pre občana, nesystémovosť vytvorenia druhostupňovej štátnej správy, rôzne typy okresných úradov s rôznorodými kompetenciami a nejasné vnútorné mechanizmy spravovania  ako aj kontroly. Hlavným nedostatkom tejto reformy je, že ponechala nesystémovo vytvorené okresy a neukončila proces návratu k malým okresom započatý v roku 1996. Okrem toho okres sa ukazuje ako malá územná jednotka pre vytvorenie miestnej verejnej správy s komplexnými a kvalifikovanými odbornými službami.

Reforma neriešila ani rozdrobenosť a rôznorodosť územnej pôsobnosti rôznych poradenských a podporných rezortných inštitúcií, spolufinancovanými z rozpočtov jednotlivých rezortov. Všetky tieto inštitúcie sú samostatné právnické osoby s vysokými režijnými a prevádzkovými nákladmi a ich územná pôsobnosť sa neriadi žiadnymi, alebo veľmi rozdielnymi pravidlami. Tu je problém ekonomickej efektívnosti ešte vypuklejší.

 

Návrh racionalizácie a modernizácie:

  1. krok:
  • vytvoriť nové vhodné jednotné územné obvody miestnej štátnej správy

najvhodnejším územím pre výkon miestnej štátnej správy prvého stupňa  sa javí hospodársky región (rajón CR), ktorý ma spoločné hospodárske, sociálne, kultúrne, prírodné a environmentálne znaky a tvorí základný homogénny priestor pre regionálny trh práce. Týchto regiónov je 21 a vyžadovalo by si ich mierne upraviť a korigovať na celkový počet 22. (p. návrh územného členenia)

Bolo by vhodné, ak by sídlom všetkých odborov územnej štátnej správy bolo jedno mesto, najlepšie aj jedna budova. V každom novovytvorenom okresnom meste by sa zriadilo kontaktné miesto pre občanov s vybavovaním základnej jednoduchej agendy, tak aby sa výkon ich činnosti priblížil k občanom.

Druhostupňová miestna štátna správa – odvolacia úroveň, by sa zriadila v úrovni nových štyroch krajov a na úrovni Bratislavy – hlavného mesta SR.

Takéto riešene usporiadania územnej štátnej správy by výrazne znížilo, stransparentnilo a zracionalizovalo náklady na jej činnosť a priblížilo by ju k občanom.

  1. krok:
  • racionalizácia a systematizácia siete regionálnych rozvojových agentúr

optimálnym územím pôsobnosti regionálnej rozvojovej agentúry (RRA) je hospodársky región – tu je priestor pre vytváranie partnerstva verejného a súkromného sektoru pre rozvoj regiónu a riešenia jeho sociálnej a ekonomickej situácie i podpornej infraštruktúry. Týmto riešením by sa súčasný počet RRA z celkového počtu 48 znížil na 22 a v prípade nevyhnutnosti by RRA mohla mať svoje detašované pracovisko v zaostávajúcom okrese.

Toto riešenie by tiež viedlo k úspore nákladov, alebo aspoň k zefektívneniu ich využitia.

  1. krok:
  • zlúčenie rezortných podporných a poradenských inštitúcii pod jednu strechu

posledným krokom vedúcim k zefektívneniu nákladov verejnej správy by bolo zlúčenie rezortných poradenských a podporných inštitúcii pod jednu strechu – tvorenú RRA. V rámci tejto inštitúcie by sa vytvorili oddelenia financované sektormi, ktoré by pod spoločnými nákladmi na prevádzku, zabezpečovali rezortné poradenstvo, konzultačné a podporné služby pre obce, podniky, podnikateľov a občanov na jednom mieste.

 

Očakávané prínosy:

Okrem ekonomických prínosov z úspory nákladov na štátnu správu, by takáto koncentrácia inštitucionálnych nástrojov vytvorila predpoklady pre synergiu zdrojov a efektívnu spoluprácu a partnerstvo verejného a súkromného sektoru hlavne v oblastiach:

  • vyrovnávania ponuky a dopytu na regionálnom trhu práce + regionálna tripartita
  • formovanie potrieb vzdelávania podľa potrieb regionálneho trhu práce
  • rozvoj cestovného ruchu a podpory MSP podľa potrieb regiónu
  • propagácia a marketing regionálnych produktov, tvorba regionálnej značky
  • odborné kvalifikované poradenstvo pre obce a podniky
  • zlepšenie informovanosti a prístupu k inováciám a novým technológiám
  • verejná hromadná doprava a dostupnosť za prácou a službami

 

Ideálnym riešením by bolo, ak by sa v tejto úrovni sformovali aj regionálne združenia miest a obcí, čo by znamenalo úplnú inštitucionálnu harmóniu pre sociálno-ekonomický rozvoj regiónu.

Regionálnej samospráve by tak hospodárske regióny tvorili ideálnych partnerov pre rozvoj územia.

 

3. Kompetentná a zodpovedná regionálna samospráva

Samosprávne kraje sa boria s dvoma základnými problémami:

  • nekompletné kompetencie, aby mohli plnohodnotne vykonávať efektívnu regionálnu
  • veľká rozdrobenosť subjektov pre spoluprácu v rozvoji kraja

K tomu musíme pripočítať aj jeden základný faktor – nesprávne vymedzené územia krajov

Z doterajších skúseností fungovania regionálnej  samosprávy vyplýva poznanie, že doterajšie vedenia samosprávnych krajov nevedeli a nedokázali tvorivo a kvalifikovane vykonávať ani tie kompetencie ktoré mali k dispozícii. Okrem absencie tvorivej aplikácie kompetencií im v tom bránil predovšetkým nedostatok zdrojov a hlavne absencia kompetencie horizontálnej koordinácie sektorových podporných nástrojov smerujúcich do územia krajov.

Regionálne samosprávy nemajú vlastné zdroje  a ani dostatočné nástroje na ich tvorbu. Nemajú ani vlastný majetok, ktorý by prinášal príjmy a nemajú ani vlastné dane. Majetok samosprávnych krajov, ktorý bol prevedený od štátu, bol vo veľmi zanedbanom stave a tak ťažisko činnosti regionálnej samosprávy bol orientované na jeho údržbu a zveľaďovanie. Tým sa veľmi zanedbala koncepčná práca.

Ukázalo sa, že súčasná legislatíva pre regionálne samosprávy je nepostačujúca a vyžaduje si zásadnú reformu, podobne ako ja nové vymedzenie území samosprávnych krajov.

  1. Efektívna a racionálna miestna samospráva – municipalizácia

Sú možné tri základné alternatívy realizácie:

  1. Vytvorenie II. stupňa miestnej samosprávy – mestské regióny
  2. Malé municipality – mestá a vidiecke mikroregióny
  3. Flexibilný model – spoločná úradovňa

 

a/ II. stupeň miestnej samosprávy – mestské regióny

Vytvorenie II. stupňa miestnej samosprávy – mestských regiónov v úrovni okresov – teda NUTS IV a súbežná kategorizácia obcí a ich kompetencií podľa ich funkcie v území nasledovne:

  • malé obce, ktoré by mali najmenšie kompetencie (správa a údržba majetku, komunitný rozvoj). Volili si by len jedného svojho štatutárneho zástupcu- richtára, príp. i občiansku radu
  • obslužné obce, ktoré by mali kompetencie pre výkon základných verejných služieb (základné školstvo, sociálna a zdravotná, starostlivosť, kultúra) a volili by si štatutára (starostu) a obecnú (mestskú) radu
  • okresné mestá s najvyššími kompetenciami miestnej samosprávy a volili by si štatutára (primátora) a mešťanostov (poslancov)

všetci volení štatutári všetkých obcí okresu by tvorili II. – odvodený stupeň miestnej samosprávy v úrovni NUTS IV, ktorý by mala zlúčené kompetencie miestnej samosprávy pre územný, regionálny (miestny) a sociálny rozvoj, verejnú dopravu, odpadové hospodárstvo, stavebný poriadok a vlastný výkonný orgán pre ich realizáciu (municipálny úrad/spoločná úradovňa), čím sa vytvorí v tejto úrovni legitímny výkonný a zodpovedný a aj kompetentný orgán, efektívne využívajúci kompetencie miestnej samosprávy pre zabezpečovanie rozvoja územia a príjem pomoci pre vyrovnávanie vnútroregionálnych rozdielov.

 

Podmienka: ukončiť proces tvorby malých okresov začatý v roku 1996 tak, aby sa vytvorili vzájomne porovnateľné územné celky – mestské regióny (NUTS IV), ako základné socioekonomické jednotky územia zamerané predovšetkým na zabezpečenie základných služieb a integrovaný rozvoj vo vzťahu mesto a vidiek (napr.podľa kontaktných miest KAMO).

 

Štruktúra volených zástupcov: zvýšenie efektívnosti a úspora by sa dala dosiahnuť tým, že by sa diferencovali kompetencie obcí a ich volených orgánov podľa kategorizácie obcí:

  • malé obce – richtár a 3 – 5 poslancov – podľa veľkosti obce
  • obslužné obce – starosta a 7 – 13 poslancov podľa veľkosti obce
  • okresné mestá – primátor a mešťanostovia podľa počtu obyvateľov.

Mestá nad 50.000 obyvateľov by si v mestských častiach volili svojich predstaviteľov a občianske rady.

Alternatíva – primátora volia voliči všetkých obcí na území municipality.

Kompetencie jednotlivých kategórii obcí a druhostupňovej miestnej samosprávy sú jasne oddelené. Všetkým obciam ostáva právna subjektivita.

 Výhody: prepojenie na podporné politiky ES, zvýšenie účinnosti a efektívnejšie využitie kompetencií miestnej samosprávy, inštitucionálne zabezpečenie príjemcu podpory integrovaného rozvoja okresu (NUTS IV) a zodpovednosti za jeho rozvoj, úspora nákladov na miestnu samosprávu, zvýšenie odbornosti a kvality verejných služieb.

 Nevýhody: nutnosť realizácie aktivít a činností výhodných v úrovni mikroregiónu na dobrovoľnom prístupe, potreba vedenia účtovníctva každou obcou, alebo na princípe dobrovoľného zlúčenia účtovníctva s inými obcami

Riziko: hlasovací systém druhostupňového miestneho zastupiteľstva,

 

b) Malá municipalizácia

Je mnoho snáh o kopírovanie dánskeho alebo fínskeho modelu municipalizácie. Princíp spočíva v zlučovaní obcí do takej veľkosti, aby novovzniknutá obec bola schopná plnohodnotne, kvalifikovane a odborne realizovať kompetencie miestnej samosprávy.

Na Slovensku vzniklo už mnoho modelov takéto usporiadania a väčšinou vychádzajú z prirodzene zdola sa formujúcich mikroregiónov. Počet municipalít v týchto návrhoch sa pohybuje od cca 160 až do 250. Platí však zásada, čím menší počet obyvateľov, tým menej zdrojov na zabezpečenie kvalitného výkonu verejných služieb.

Tento model je blízky aj predstaviteľom ZMOS, ktorí zastávajú ideu spoločných dobrovoľných spoločných úradovní (je ich 234) avšak nechcú pripustiť stratu právnej subjektivity obcí

 

Kompetencie: obce strácajú právnu subjektivitu, municipalita vykonáva komplexne všetky kompetencie miestnej samosprávy a aj kompetencie zverené štátnou správou.

 

Štruktúra volených zástupcov:

Každá pôvodná obec si podľa svojej veľkosti volí primeraný počet poslancov, pričom volebný systém by mal byť založený na jednomandátových volebných obvodoch. V každej obci môžu pri poslancoch vznikať občianske rady dobrovoľnícke neformálne združenia aktívnych občanov.

 Výhody: vhodné a výhodné podmienky pre mikroregionálny rozvoj a realizáciu kompetencií efektívnych pre úroveň mikroregiónu, zabezpečovanie základných služieb v integrovanom homogennom území, dobré podmienky pre zlúčenú ekonomiku a účtovníctvo obcí v municipalite a pre efektívny rozvoj vidieka a spolupráce medzi mestom a vidiekom

 Nevýhody: nesúlad s podpornými nástrojmi (IROP a PRV), absencia inštitucionálnej legitímnej štruktúry v úrovni NUTS IV pre vyrovnávanie vnútroregionálnych rozdielov – potreba vytvorenia partnerstva pre plánovanie a rozvoj funkcií a spoluprácu pre integrovaný rozvoj mesta s vidiekom na úrovni okresu, potreba partnerstva – inštitúcie pre likvidáciu odpadov a pre sociálnu inklúziu, náročnosť a zložitosť konštituovania a hlavne vytvorenia názvu municipality. Je to model s najvyššou finančnou náročnosťou.

 Riziká: dohoda o mieste (sídle) výkonu kompetencií ak jeho súčasťou nie je mesto, dohoda o alokácii služieb, zabezpečenie dostatočnej odbornosti a kvalifikácie pre výkon kompetencií hlavne vo vidieckych municipalitách (stavebný úrad, územné plánovanie), nedostatok financií, prehlbovanie rozdielov medzi mestom a vidiekom.

c) Pružný model

Tento model umožňuje spojenie výhod prvej a druhej alternatívy a neobmedzuje akcieschopnosť schopných starostov malých obcí. Základom koncepcie tohto modelu je:

  • zákonom vymedzené kompetencie pre spoločnú úradovňu obcí
  • zákonom vymedzené spádové územie spoločnej úradovne v úrovni NUTS IV, za predpokladu, že bude ukončený proces tvorby malých okresov (ako v modeli a).
  • ponechanie kompetencie spoločnej úřadovně, aby niektoré svoje zákonné kompetencie mohla delimitovať na obce, mikroregióny a naopak, aby od niektorých obcí mohla preberať, alebo im odoberať ich kompetencie

 

Zákonom určené kompetencie by mali byť predovšetkým:

  • územné plánovanie
  • stavebný poriadok
  • regionálne plánovanie – PHSR
  • sociálna a zdravotná starostlivosť
  • predškolské a základné vzdelávanie
  • cestovný ruch a rekreácia
  • investičná činnosť – bytová výstavba, inžinierske siete
  • údržba miestnych komunikácií
  • odpadové hospodárstvo
  • zásobovanie vodou a odkanalizovanie územia
  • protipovodňová ochrana
  • miestna (obecná) polícia
  • civilná obrana

pričom bude v zákone stanovené, ktoré nie je možné delimitovať na obce/mikroregióny.

V žiadnom prípade nie je možné tento model spájať s existujúcimi spoločnými úradovňami. Tie skôr kopírujú model malej municipalizácie nakoľko v evidencii ZMOS je vedených 234 spoločných úradovní vzniknutých na dobrovoľnom princípe. Nemajú však žiadnu spoločnú metodiku a majú rôznorodé zverené kompetencie od obcí.

 

Vhodnými územiami spoločných úradovní by boli napríklad územia spádových obvodov súčasných centier prvého kontaktu (KAMO). Je ich spolu 80.

V spádovom území nových spoločných úradovní v úrovni malých okresov by mohli vznikať veľmi pružné a variabilné formy spravovania územia podľa schopnosti a dohody obcí. Jednou krajnosťou by bolo, že všetky výkonné kompetencie má len spoločná úradovňa a úlohy jej zadávajú obecné zastupiteľstvá. Manažment spoločnej úradovne ma kompetencie rozhodovať o sporných a protichodných otázkach a podávať zdôvodnenia neuskutočnených rozhodnutí zastupiteľstiev.

Druhou krajnosťou riešenia tohto flexibilného modelu môže byť, že  spoločná úradovňa bude mať len 1,2, 3 kompetencie napr. stavebného úradu územného a regionálneho plánovania a všetky ostatné kompetencie budú delimitované na mesto a mikroregióny.

Bude to teda pružný systém, ktorý sa bude prispôsobovať schopnostiam jednotlivých obcí. Pevnou bude len územná jednotka.

 

Výhody: ostane okres, nielen ako štatistická jednotka NUTS IV, ale aj ako územná a správna jednotka, ktorá bude základnou socioekonomickou jednotkou pre plánovanie územného a socioekonomického rozvoja a zároveň aj cieľovou štruktúrou podpory pre vyrovnávanie vnútroregionálnych disparít. Bude teda existovať štruktúra zodpovedná za rozvoj územia v úrovni NUTS IV a bude možné aplikovať i diferencovanú podpornú politiku obcí. Veľkou výhodou tohto modelu je aj fakt, že zásahy do legislatívy budú minimálne a teda i priechodnejšie, nakoľko flexibilný model umožňuje realizovať rôznorodé predstavy a schopnosti obcí a nesiaha na ich identitu a právnu subjektivitu.

Nevýhody: pomerne silné právomoci miestne exekutívy a absencia druhostupňovej volenej reprezentácie, ktorá je nahradená len dohodou obcí. Tento nedostatok je možne nahradiť vytvorením druhostupňovej samosprávy ako v alternatíve a). Nevýhodou je pomerne vysoká finančná náročnosť celého modelu

Riziká: dohoda o vytvorení malých okresov, silné kompetencie manažmentu spoločnej úradovne,

 

5. Finálny model verejnej správy

NUTS I – štát – Slovenská republika

NUTS II – 4 samosprávne regióny – Západ, Sever, Stred a Východ + Bratislava a druhý – odvolací stupeň územnej štátnej správy – úroveň komplexného rozvoja regiónov a zabezpečenia dostupnosti kvalitných vyšších verejných služieb pre obyvateľstvo

NUTS III – 22 územných obvodov miestnej štátnej správy – hospodárske regióny (BA-1, Západ – 4, Sever – 6, Stred – 5, Východ – 6) – úroveň regionálnej tripartity, zabezpečenia rovnováhy medzi dopytom a ponukou regionálneho trhu práce, destinačného manažmentu – rozvoja CR a teritoriálnej euroregionálnej spolupráce

NUTS IV – cca 90 okresov  – druhostupňová miestna samospráva (municipality) – okrem 9 okresov v BA a KE (Západ a BA – 18, Sever – 21, Stred – 22, Východ – 22) – základné stavebné socio-ekonomické jednotky územia komplexne zabezpečujúce miestny rozvoj a dostupnosť a kvalitu základných služieb pre obyvateľov okresu

NUTS V – 2 891 obcí, z toho  napr.: 83 obcí I. kategórie – okresné mestá, 888 obcí II. kategórie, 1918 obcí III. kategórie (ostatné obce) a 2 mestá so špecifickým postavením – Košice a Bratislava s kompetenciami upravenými samostatnými zákonmi.

 

Postup realizácie:

 

Prvým nevyhnutným krokom je ukončenie procesu tvorby malých okresov a úprava hraníc medzi okresmi Košice-vidiek a Rožňava  a mesta Bratislava. Celkový počet okresov zo súčasných 70 (mimo okresov v KE a BA) by sa tak rozšíril na 80-85 – zmena NUTS IV.

 Druhým krokom je vytvorenie nových obvodných úradov prvostupňovej miestnej štátnej správy a ich  územných obvodov – po hospodárskych regiónoch vrátane vytvorenia kontaktných bodov, príp i potrebných detašovaných pracovísk v okresných mestách. Hospodárske regióny  by boli zároveň aj volebnými obvodmi do NR SR – zmena volebného zákona, v záujme priameho prepojenia poslancov na hospodárske regióny.

 Tretím krokom je zmena nového usporiadania NUTS II  a NUTS III a vytvorenie regionálnej samosprávy s novými decentralizovanými kompetenciami a druhého – odvolacieho stupňa miestnej štátnej správy v úrovni NUTS II

 Štvrtým krokom je príprava II. stupňa miestnej samosprávy, vytvorenie kategorizácie obcí a s tým súvisiaca zmena zákona o obecnom zriadení  tak, aby bola k voľbám v r. 2024 pripravená komplexná zmena miestnej samosprávy na dvojúrovňovú s diferencovanými kompetenciami obcí.

Závery:

Predložený návrh novej koncepcie verejno-správneho usporiadania Slovenska rešpektuje prirodzené a homogénne regióny, vytvára predpoklady pre efektívny manažment a správu územia a pre účinnú regionálnu politiku regiónov, v súlade s princípmi subsidiarity a európskej politiky súdržnosti: EÚ podporuje regióny NUTS II, štát (rezorty) hospodárske regióny a regionálna samospráva  miestnu samosprávu.

Takto vytvorený nový model územnosprávneho usporiadania nielen skvalitní verejnú správu a riadenie rozvoja územia, ale ušetrí aj značné finančné prostriedky a pripraví Slovensko na efektívnejšie využitie nástrojov v programovacom období EÚ 2014-20.

Celý článok aj s infografikou si môžete stiahnuť tu: nova_struktura_verejnej_spravy

V Banskej Bystrici 19.2.2020, spracoval: Ing. arch. Peter Rusnák

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Počkajte prosím...

Odoberať IREP

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch Inštitútu pre regionálnu politiku?