Prečo 4 kraje a nie 3?

Veľa sa hovorí o hlavne dvoch variantoch možných zmien usporiadania krajov. Ten prvý hovorí, že kraje treba zrušiť a zmeniť ústavu. Druhý variant sa prikláňa k zachovaniu troch krajov v súlade s klasifikáciou jednotiek NUTS II – teda aj s Bratislavou ako hlavným mestom Slovenska.

Nuž teda prečo nie 4 kraje ale 3.

Dôvodov je niekoľko – v prvom rade je to sociálno-ekonomická situácia. Štatistické regióny NUTS II slúžia pre vyhodnocovanie úrovne rozvoja – ako podkladu pre podporu kohéznej politiky Európskej únie (EÚ).  Nie je žiadnym tajomstvom, že pod priemerom EÚ sú na Slovensku  hlavne zaostávajúce kraje – Prešovský, Banskobystrický a Košický . Bratislava je vysoko nad priemerom EÚ a ostané 4 kraje sú rozvojové.

Súčasný štatistický región NUTS II Stredné Slovensko je v skutočnosti rozdelený na tri pásma: severné, stredné a južné.

Severné pásmo predstavuje vlastne Žilinský kraj, ktorý je prihraničným, priemyselno – turistickým rozvojovým krajom  s vysokým podielom HDP na obyvateľa.

Stredné pásmo predstavuje pás ôsmich okresov v povodí Hrona od Žarnovice a Krupiny po Brezno . Možno toto pásmo tiež priradiť k potenciálne rozvojovým, s dobrou hospodárskou základňou a dobrými možnosťami rozvoja cestovného ruchu a pomerne blízkym ukazovateľom HDP na obyvateľa k priemeru EÚ.

Južné pásmo stredoslovenského NUTS II tvorí  prihraničných okresov zaradených medzi najmenej rozvinuté okresy na Slovensku. Majú prevažne vidiecky poľnohospodársky charakter, vysoký podiel rómskeho i maďarského obyvateľstva a temer žiadny priemysel. Toto územie výrazne doplatilo na útlm baníctva a poľnohospodárstva, preto patrí aj k najzostávajúcejším vidieckym oblastiam Slovenska.

Ak by sa územie tohto NUTS II regiónu stalo samosprávnym krajom, veľké vnútroregionálne rozdiely by zanikli v priemerných ukazovateľoch a kraj by stratil možnosti získania podpory pre zaostávajúce oblasti, čo by ešte viac spôsobilo úpadok južnej časti  a prispelo by k prehlbovaniu vnútroregionálnych rozdielov.

Druhým vážnym dôvodom je aj morfológia.  Práve medzi Žilinským a Banskobystrickým krajom sa rozprestiera najväčšia prírodná bariéra v podobe Nízkych Tatier a Veľkej Fatry.

No existuje omnoho viac ďalších dôvodov. Jedným z nich je aj nerozdeľovanie pôvodných historických regiónov, alebo aj rešpektovanie urbanistickej koncepcie SR, v ktorej máme dva metropolitné regióny Bratislava –Trnava – Nitra a Košice – Prešov a dve subregionálne centrá – Žilina-Martin a Banská Bystrica-Zvolen. Vzhľadom na rastúci význam manažmentu vôd, význam nadobúda  aj uchovanie ucelených povodí. Nie zanedbateľným dôvodom je aj vytvorenie jednotných dopravno- gravitačných regiónov v záujme zavádzania integrovaných systémov dopravy. Tieto kľúčové zdôvodnenia sú podrobnejšie zdokumentované v nasledujúcej časti.
Jedným z najkľúčovejším a veľmi vážnym dôvodom je demografický vývoj. Kým Žilinský kraj je na tom pomerne dobre, vďaka populačne silným regiónom Oravy a Kysúc, v Banskobystrickom kraji Je situácia diametrálne odlišná. Tento najvidieckejší, zaostávajúci kraj Slovenska  má najhorším demografický  vývoj a preto potrebuje špeciálny prístup k svojmu rozvoju.

Je však samozrejmé, že Banskobystrický, ale aj Žilinský kraj sú malé na to, aby tvorili samostatné regióny NUTSII. Avšak obdobné charakteristiky ako Banskobystrický kraj majú aj okresy Levice a Rožňava a tak by bolo vhodné spojiť do spoločného regiónu NUTS II Pohronie – lebo zároveň by skompletovali  ucelenosť povodia Hron, ale aj historických regiónov  Tekova, Hontu a Gemera.

Zároveň podobné charakteristiky ako Žilinský kraj má aj Trenčiansky kraj a preto by spolu mohli tvoriť jeden ucelený región NUTS II Považie. Zvyšné územie Košického kraja spolu s Prešovským krajom by tak tvorili NUTS II Východ a zvyšné územie Nitrianskeho kraja  spolu s Trnavským a Bratislavským krajom by tvorili NUTS II Podunajsko. Prípadne Bratislava, ako hlavné mesto Slovenska, by tvorila samostatný NUTS II.

Podrobný článok aj s obrázkami si môžete pozrieť tu: preco4kraje

 

(Peter Rusnák je analytik Inštitútu regionálnej politiky)

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Počkajte prosím...

Odoberať IREP

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch Inštitútu pre regionálnu politiku?