Stanislav MIČEV: SNP – symbol boja za demokraciu a slobodu

Každoročne, keď sa približuje 29. august stupňuje sa záujem médií o tieto udalosti a každoročne dostávam jednu a tú istú otázku: Je ešte niečo nové, čo možno povedať o Slovenskom národnom povstaní? V globálnom historickom pohľade samozrejme platí, že SNP bolo najvýznamnejšou historickou udalosťou 20. storočia na Slovensku. To nie je moje konštatovanie. To sú výsledky každoročných prieskumov verejnej mienky, ktoré túto udalosť hodnotia. Viac ako 80% respondentov ju dlhodobo takto hodnotí. Slováci v období povstania dokázali, že kolaborácia s nacizmom a Adolfom Hitlerom je im cudzia. Prihlásili sa k odkazu demokracie a slobody, prihlásili sa k obnoveniu Československej republiky. Fantasti, ktorí snívali o zachovaní Slovenského štátu, neevidovali zmenu politických pomerov a akoby si neuvedomovali, že Slovenský štát vznikol ako produkt Hitlerovej zahraničnej politiky. S porážkou Hitlera musel nevyhnutne zaniknúť aj tento jeho satelit. Alebo naozaj chceli zachovať tento okyptený štátik, ktorý ešte pred jeho vznikom prišiel o najúrodnejšie územia v prospech Maďarska, ktorého západné územia na pravej strane Váhu fakticky okupovali nacisti? Naozaj si mysleli, že spojenci ich potľapkajú po pleci za účasť našich vojakov na východnom fronte a za vyhlásenie vojny Veľkej Británii a USA? Kde zostala u nich politická realita?

Našťastie okrem ľudákov až po hrob oddaných Hitlerovi, tu boli politickí predstavitelia, ktorí uvažovali v prospech slovenského národa. Áno prihlásenie sa k Československej republike znamenalo koniec Slovenského štátu, ale znamenalo ďaleko viac. Znamenalo návrat k demokracii a slobode. Znamenalo požiadavku rovnoprávneho postavenia Čechov a Slovákov v budúcom spoločnom štáte. Slováci dokázali, že tieto atribúty sú pre nás dôležitejšie ako zdanie štátnej samostatnosti. Áno v rámci Slovenského štátu sme dokázali, že dokážeme žiť vo svojom štátnom útvare a ekonomický, kultúrny a spoločenský život zaznamenal určitý rozvoj. Cena za tento rozvoj však bola príliš vysoká. Okrem toho bolo podľa nacistických plánov po víťaznej vojne nereálne dúfať v slovenskú štátnu samostatnosť. Boli sme v miestach nacistického životného priestoru a naše národné prežitie nemalo v týchto plánoch žiadne miesto. Jednoducho Slovania boli druhoradým národným etnikom vhodným ako otrocká pracovná sila, časť určená na fyzickú likvidáciu a tí „šťastnejší“ mohli byť germanizovaní.

Vrátim sa k otázke, či už vieme všetko o SNP. Zďaleka nie. Jeho politická a vojenská podstata je nemenná. Sú tu však osudy tisícov ľudí, ktorých sa povstanie dotklo a poznačilo ich často na celý život. Cez ich osudy treba o povstaní hovoriť súčasným mladým ľuďom. Lebo len cez poznanie osudov týchto ľudí sa možno prihovárať súčasnej mladej generácii. No a samozrejme sú tu ešte doteraz neznáme dokumenty, fotografie, či artefakty. Z vlastnej skúsenosti vám môžem povedať, že sa často nachádzajú možno aj vo vašej blízkosti. Niekde na povale, alebo v rodinnom albume. Stále prichádzajú ľudia a prinášajú ich. Nehovoriac o tom, že v našich aj zahraničných archívoch sú ešte stále neotvorené škatule dokumentov, niekedy založené a neidentifikované. Takže ešte je mnoho nevyrozprávaných príbehov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Počkajte prosím...

Odoberať IREP

Chcete byť informovaní o najnovších článkoch Inštitútu pre regionálnu politiku?